Vedci sú nadšení. Ida môže byť naša prateta

Dinosaury boli už dvadsať miliónov rokov mŕtve. Planéta Zem sa pripravovala na vládu cicavcov. Práve v tomto čase, 47 miliónov rokov pred nami, žila Ida.

Cicavec samičieho pohlavia bol veľký asi ako mačka. Žil zrejme v korunách stromov subtropického pralesa, ktorý v tom čase rástol v strednom Nemecku neďaleko súčasného Frankfurtu. Živil sa semenami a listami.

Tím vedcov v utorok v New Yorku slávnostne odhalil fosíliu tohto pradávneho živočícha. Podľa nich by mohlo ísť o vývojový medzičlánok medzi prvotnými cicavcami a vyššími primátmi.
Naša pra­pra­prateta?

„Je to najbližšia vec k nášmu priamemu predkovi,“ povedal BBC nórsky paleontológ Jorn Hurum, ktorý viedol výskum. K tomuto presvedčeniu ho vedie niekoľko špecifík, ktoré Idu, podobajúcu sa na súčasného lemura, spája s primátmi, medzi ktorých patrí aj človek.

Ako upozorňujú vedci, namiesto pazúrov má „niečo, čo sa podobá na nechty“. Ľudsky vyzerá aj kosť talus, ktorá sa nachádza na členku. Takisto je na fosílii vidieť, že palec je v opačnom postavení k ostatným prstom – výsada, ktorú má až na málo výnimiek len človek a zopár druhov primátov.

Ako však povedal ďalší z výskumníkov Jens Franzen, aspekt zubov naznačuje, že nemusí byť naším priamym predkom. „Nie je naša pra-­pra–prababička, ale naša pra­-pra­-prateta,“ povedal Franzen podľa Wall Street Journal.

Fosília Idy je najzachovanejší odliatok dávneho cicavca, aký sa doteraz našiel. Chýba mu iba časť jednej nohy. Vedci dokonca boli schopní vďaka röntgenovým lúčom zistiť, čo bola jej „posledná večera“.

Výnimočný odliatok vykopal súkromný zberateľ v Nemecku neďaleko Frankfurtu už v 80. rokoch. Vedci sa o jej existencii dozvedeli až v roku 2006 a za nemalú sumu (zberateľ podľa Wall Street Journal žiadal až milión dolárov, aj keď dostal menej) ho odkúpili. Vyhynutého živočícha oficiálne pomenovali Darwinius masillae, na počesť 200 rokov od narodenia slávneho otca evolučnej teórie.
Skeptickí kolegovia

Kým tím vedcov hovorí o „splnenom sne“ či „najvýznamnejšom vedeckom objave súčasnosti“, iní nezávislí odborníci sú opatrnejší. Štúdia zatiaľ vyšla iba na jednom vedeckom portáli PLoS One.

„Bol by som úplne ohromený, keby sa dokázalo, že je to predok človeka,“ povedal BBC Chris Beard z Carnegieho múzea národnej histórie. Kritizuje tiež pompu, s akou sa objav prezentuje – Ida má svoju webstránku, chystá sa o nej kniha aj dokument. Podľa Bearda to môže poškodiť popularizáciu vedy, keď sa ukáže, že Ida nebola medzičlánkom.